Po ústupe miocenného mora územie prvýkrát džunglový porast, medzi ktorým sa nahromadila voda. Priamym dôkazom toho je jemný jazerný piesok, vypĺňajúci kotlinu. Veľké čadičové prúdy, vytvárajúce hrebene a stolové vrchy zatarasili cestu vodným tokom, odvádzajúcim svoje prínosy zo severne ležiacich hôr do panónskej nížiny.
Na prelome treťo a stvrťohôr doznievali ešte sopečné výbuchy , sprevádzané zemetrasením, dažďami sopečného popola a kúdolmi dymov a plynov z okolitých sopiek. Ryby obojživelníky našli vhodné životné prostredie vo vode jazera, ale aj pobrežná zóna bola husto obývaná. Bohatá vegetácia poskytovala širokú škálu výživy pre veľké bylinožravce ako mastodonty, tapíre, nosorožce, jelene, nechýbali ani mäsožravce ako hyeny , vydry. Menej nápadným drobrým cicavcom , hrabošom a hlodavcom bažinaté prostredie tiež poskytovalo k životu potrebné podmienky.
Či už jedovaté výpary sopiek, močiarov alebo aj iné faktory zapríčinili vyhynutie tu žijúcich zvierat. Dôvody sú celkom objasnené. Jazero, ktoré im poskytovalo k životu nezbytnú vodu sa premenilo na hrobku praveku. Čas plynul, sedimenty čoraz hrubšie zakrývali pozostatky vyhynutých zvierat. Jazerný sedimment je na viacerých miestach prerušený vrstami sopečného popola sivočiernej farby, alebo červenkastým struskovitým sopečným popolom a miestami sa objavia aj súvrstvia spevnených tufitov.
Skamenelé kosti boli nájdené v piesčitom jazernom sedimente, ale na niektorých miestach sa nachádzajú v hrubom sopečnom popole, v ktorom sú kosti mierne žíhané, popálené. Práve tie do čierna sfarbené kostené pozostatky poskytli najbohatšie informácie o druhovom zastúpení fauny džunglového pralesa a umožnili aj presné určenie veku vymretých zvierat. Takto bola hajnáčska fauna zaradená do obdobia najmladšieho terciéru ( pliocénu) a štvrtohôr. Sled vrstiev je málokde zachovaný, lebo tektonické pohyby a zosuvy ich v značnčj miere porušili. Paleontologický materiál tohto náleziska má fragmentárny charakter. V priebehu spracovania drobných cicavcov sa našli aj bohaté doklady flóry, čo je veľmi významné pre celkovú rekonštrukciu životného prostredia. Nálezy boli skúmané presnými rádiometrickými resp. paleomagnetickými metódami a ich vek sa určil na cca 3,5 - 4 mil. rokov.
Paleontologicé nálezisko dnes patrí medzi svetovo uznávané náleziská, rovnocenné vulkanickou oblasťou Centrálneho masívu vo Francúzsku( náleziská: Vialette, Chilhac, Perriiera Seneze), s krasovou oblasťou južného Maďarska a so severotalianskou oblasťou Val d´ Arnoa, Villafranca d´ Asti( s náleziskami: Arondelli, Olivola, Fornace)
